#bezpredsudkov alebo aby boli deti šťastné…

Prosím Vás, skôr ako začnete čítať tento článok, zbavte sa všetkých predsudkov. Ak to nedokážete, vpravo hore je taký krížik a radšej naň kliknite. Nenájdete tu negatíva, ale len pozitívne a povzbudivé slová. Lebo nie všetko je len čierne a biele. Článok som napísala, lebo sa mi nahromadilo kopec emócií a zážitkov s dobrými ľuďmi. Ďakujem.

Keď som bola malá, na deň detí som vždy dostala lízatko alebo sme šli s rodičmi na zmrzlinu. V škole sme vždy mali špeciálny program a neučili sme sa. Čím som staršia, tak spomínam, aké bolo byť dieťaťom a mám chuť sa do detstva aj vrátiť. Aj keď…niekedy mám pocit, že to robím až príliš často…rozprávky, zmrzlina a veľké sny! Byť dieťaťom je úžasné, kiež by mnohí okolo nás na to mysleli…

Všetci tu žijeme spolu, tak sa tolerujme…

Milujem svoju prácu. Väčšinu času síce trávim v štúdiu, ale keď sa to dá, idem aj niekam von, aby som pripravila príspevky do vysielania. Ako naposledy. Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová a Americké veľvyslanectvo v Bratislave zorganizovali Medzinárodný deň detí pre deti z rómskych osád na východe Slovenska a pre deti zo Spojenej školy Mokrohájska v Bratislave, ktorú navštevujú aj telesne postihnuté deti. Hlavnou myšlienkou bolo, že tu žijeme spolu a nie vedľa seba. Deti, ktoré prišli do Bratislavy pochádzali z Moldavy nad Bodvou, Rankoviec, Veľkej Idy, Košice-Šaca, atď…Práve v týchto oblastiach sú vytvorené komunitné centrá, ktoré zriadilo občianske združenie ETP Slovensko. Pracujú tam ľudia, ktorí nečakajú, kým niekto vyrieši rómsku problematiku. Ale konajú. Sociálny pracovník Daniel pripustil, že pracovať s deťmi z málopodnetného prostredia je náročné, ale nezabudol doplniť, že tie deti sú vďačné za každú pozornosť a keď vidia, že človek ich má rád a ich prijíma, tak aj oni sa otvoria a vedia sa odvďačiť. Aj rodičia sú väčšinou radi, že ich deti trávia efektívne svoj voľný čas. V komunitnom centre si decká robia domáce úlohy, majú k dispozícii notebooky, tancujú, spievajú, hrajú divadlo, malé deti tam majú predškolskú prípravu. Sociálni pracovníci ich učia aj to, ako si ušetriť peniaze. Na výlet išli podľa zásluh. Tí, ktorí chodia do centier pravidelne a neflákajú sa. (Musím si nájsť čas a pôjdem ich navštíviť).

 Každé dieťa má sny. Veľké sny. A je len na nás, ako mu ich pomôžeme splniť. Je jedno či je rómske alebo nie.

Tieto slová som si uvedomila, keď mi Nikolas z Veľkej Idy odpovedal na otázku, kam chodí do školy. “Končím teraz murára a od septembra nastupujem na konzervatórium v Košiciach, budem študovať spev.” Spievajúci murár je top story pre bulvár, tak mu držím palce, nech to dotiahne ďaleko! Má 5 súrodencov a rodičia ho podporujú. Keď mu všetko pôjde dobre, chce prísť aj do Bratislavy a mať manžéra. Do komunitného centra chodí rád, on sa tam chodí vzdelávať. Toto, keď mi povedal, milo som sa usmiala, skoro až rozosmiala, s tým, že toto by som neuverila ani nerómskym žiakom. Ale o to viac to bolo krajšie. Výnimky. Detaily. Na tom to všetko stojí. Ozaj, ďalší skvelý príklad. Laura má 19 rokov. Sociálnym pracovníčkam alebo pani učiteľkám, ako ich všetci volajú, vďačí za to, že jej našli prácu zdravotnej asistentky. A ona ešte dobrovoľne chodí do komunitného centra učiť mladšie dievčatá tancovať. Za ten čas s nimi som si uvedomila, ako sa snažia. Lebo chcú. A ja som z nich šťastná.

Niko a Janko Glovičko

10264729_10203703396326983_1986042252409037483_n

“Chlapec, ktorý má prekrásne sny, sa rozplynuli.” …z divadelného predstavenia Divadla z chatrče

Vrámci programu mali deti grillparty so zástupcom veľvyslanca Spojených štátov Thatcherom Scharpfom, kde jedli aj americké hamburgery.

IMG_7996

Na Mokrohájskej športovali a absolvovali workshopy – pečenie…

IMG_7960

…maľovanie na sklo…IMG_7962… a vyskúšali si aj prácu s hlinou.

IMG_7965

Navštívili Televíziu Markíza, kde sa im venovali Štefan Šprocha a Patrik Herman,

IMG_7931

…prešli sa po Starom meste a dali si zmrzlinu, plavili sa po Dunaji s Rádiom Expres

IMG_7942

…a videli Bratislavu z UFA.

IMG_7952

V autobuse sme počúvali Rytmusa. Áno, opýtala som sa prečo práve Rytmus…ta lebo má dobré pesničky. Viac mi k tomu nepovedali a vypeckovali ho nahlas. Posledný deň pripravili pre všetkých spoločné predstavenie a celé to vyvrcholilo diskusiou nielen o detských právach. A práve divadelné predstavenie bolo pre mňa veľmi silným zážitkom. Bolo krátke, dynamické, a tak výstižné a pravdivé, a mala som zimomriavky. Bolo to silné preto, lebo oni poznajú pravdu, vedia, ako ich vníma spoločnosť, vedia, že robia zlé veci alebo teda nie oni konkrétne, ale ich okolie a aj napriek tomu sa snažia proti tomu bojovať. A chlapci hrali na gitarách a spievali jak šaľeni! 🙂 Ak sa chystáte na festival Pohoda, nájdite ich, budú tam vystupovať!

🎶🎶🎶

A post shared by olidzupi (@olidzupi) on

mimochodom chlapci zložili ombudsmanke Jane Dubovcovej pesničku, “toto je pre tetu Janu!” :)))

chlapci zlozili ombudsmanke pesnicku 🙂 🎶

A post shared by olidzupi (@olidzupi) on

Právo na rodinu a vzdelanie

Viete aké majú deti práva? Právo na život a rozvoj, sloboda prejavu a právo na vhodné informácie, právo na zdravie a zdravotnú starostlivosť, právo na vzdelanie, právo na oddych a voľný čas, účasť v hrách…je ich viac, prečítaj si radšej Dohovor o právach dieťaťa na stránke www.detskyombudsman.sk. Na tejto stránke sa môžu deti zdôverovať so svojimi problémami. Podľa právničky Janky Milan Laššákovej z Kancelárie verejnej ochrankyne práv, najčastejšie sú to problémy, ktoré sa týkajú školy, hlavne teda vzťahov medzi učiteľmi a deťmi, alebo aj medzi deťmi navzájom, často aj tá šikana. Ale potom sú to aj také bežné problémy v rodine, vzťahy s rodičmi, výživné, rozvody, často deti trápia zlé vzťahy medzi rodičmi. Americký veľvyslanec Theodor Sedgwick na diskusii vyzdvihol potrebu tolerancie: “Tolerancia je prejavom nadšenia, pochopenia a porozumenia pre tých druhých, ako aj inteligencie. Akonáhle sa ľudia prestanú navzájom tolerovať, myslím si, že to spsôbouje len veľké problémy v spoločnosti. A práve tolerancia je tá hodnota, ktorú máme spoločnú, tak Američania ako aj Európania.

10343047_649609238465699_3832729077900281299_n

#bezpredsudkov

…a na záver sa lúčite s deckami a oni Vám dajú na pamiatku mačičku, chcú sa s Vami fotiť a volajú Vás pani učiteľka, aj keď ste im miliónkrát povedali, nech Vás volajú Oli… a to som prišla urobiť iba pár zvukov do vysielania v rádiu… a zase sa mi potvrdilo, že nemôžeme všetkých hádzať do jedného vreca… a už vôbec nie deti. Verím, že tieto deti, s ktorým som strávila necelé dva dni, boli v danom momente šťastné a budú sa snažiť, aby mali lepšiu budúcnosť. Veľmi im držím palce. #peace

#olidzupi

A tu je link na príspevky, ktoré boli odvysielané v Rádiu Expres – http://www.expres.sk/clanok/7501/oli-dzupinkova-vsetky-deti-maju-sny-aj-romske.html?t=232014

Dôležité linky:

www.detskyombudsman.sk

www.etp.sk

www.expres.sk

Advertisements

One thought on “#bezpredsudkov alebo aby boli deti šťastné…

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out / Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out / Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out / Change )

Google+ photo

You are commenting using your Google+ account. Log Out / Change )

Connecting to %s